V dňoch 3. až 6. decembra 2019 sa v Budapešti konalo stretnutie zástupcov odborových zväzov z Českej republiky, Poľska, Rumunska, Francúzska, Belgicka, Rakúska, Maďarska a Slovenskej republiky na tému „Podpora mzdového spojenectva v krajinách V4“.
Práca je naďalej najlepším spôsobom úniku z chudoby, no pre značný počet pracujúcich v Európe to stále neplatí. Jeden z desiatich zamestnancov žije v domácnosti, ktorá čelí riziku chudoby, čo predstavuje alarmujúcich 20,5 milióna osôb.
Cieľ mzdového spojenectva
Spoločným cieľom mzdového spojenectva je, aby všetci Európania ťažili zo silného európskeho hospodárstva založeného na efektívnom a udržateľnom jednotnom trhu. Spojenie hospodárskych prostriedkov v rámci jednotného trhu znamená, že treba usilovať o spravodlivé mzdy pre všetkých a spravodlivé rozloženie príjmu a bohatstva, na ktorom sa podieľajú všetci Európania.
Na jednotnom európskom trhu stále existujú veľké rozdiely v mzdách, a to medzi krajinami, medzi sektormi v jednotlivých krajinách a v rámci nadnárodných podnikov pôsobiacich vo viacerých krajinách. Tieto rozdiely veľmi zriedkavo korešpondujú s rozdielnou mierou produktivity alebo rozdielmi v hospodárskych výsledkoch či životných nákladoch. Naopak, rozdiely v mzde vytvárajú nekalú hospodársku súťaž medzi ekonomikami a firmami a negatívne ovplyvňujú celkovú konkurencieschopnosť jednotného trhu. Prispievajú k ochudobneniu trhu práce s nízkymi mzdami, vyvolávajú škodlivý efekt odlivu mozgov a ničia verejné a súkromné investície do vzdelávania mladých.
Konvergencia miezd smerom nahor je preto potrebná na posilnenie európskej integrácie a obnovenie dôvery ľudí v Európsku úniu. Spravodlivejšie mzdy posilnia vnútorný dopyt a podporia ziskovosť, podnikavosť, produktivitu, a tým aj potenciálny rast v strednodobom až dlhodobom meradle. Súdržné európske hospodárstvo posilní naše firmy na globálnom trhu.
Konvergencia miezd smerom nahor musí prebehnúť v súkromnom, aj štátnom sektore a musí ísť ruka v ruke s rozumnými makroekonomickými politikami, autonómnym a koordinovaným kolektívnym vyjednávaním pre transparentné nastavenie miezd a minimálnou mzdou, ktorá zabezpečí dôstojnosť domácnostiam, ktoré sú závislé na živiteľovi rodiny.
Európsky odborový inštitút (ETUI) je nezávislé výskumné a tréningové centrum Európskej odborovej konfederácie (EOK), ktorá zastrešuje jednotlivé európske odborové centrály do jednej európskej
Rast reálnych miezd výrazne zaostáva za rastom produktivity
Hosťom prvého dňa seminára bol Béla Galgóczi, výskumník ETUI, ktorý účastníkom prednášal o rozdieloch v odmeňovaní medzi východom a západom. O.i. uviedol: „Skutočný vzťah medzi mzdou a produktivitou, ako je napríklad mzdový podiel, je rozhodujúcim meradlom vzťahu medzi kapitálom a pracovným pomerom.“
Konvergencia miezd je zaostáva za produktivitou vo všetkých krajinách strednej Európy, existujú rozdiely medzi krajinami. Vo V4 je zreteľný trend, že Česka republika získava na dynamike od roku 2016 (pred Slovenskom), Poľsko mierne stúpa a Maďarsko má najhoršiu dynamiku. Chorvátsko má jasnú dynamiku a stabilne sa posúva.
Po deväťročnej stagnácii rástli rumunské mzdy od roku 2015 rýchlo a teraz sa blížia k stabilnej konvergencii k Maďarsku, Bulharsku, ale stále sú najnižšie v EÚ.
Mzdové rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími členskými štátmi EÚ
- historický faktor (južný a východný okraj Európy je menej rozvinutý)
- rozmanitosť pracovných vzťahov, rôzna sila odborov a pokrytie kolektívnymi zmluvami
- tlaky globalizácie v deregulovanom hospodárskom prostredí (integrácia EÚ sa často kritizuje ako asymetrická, kladie sa väčší dôraz na hospodársku integráciu ako na sociálnu súdržnosť)
- podnikateľské stratégie výkonných nadnárodných spoločností – súťaž v znižovaní miezd a pracovných noriem
- protiprávny postup krízového riadenia EÚ so zameraním na úsporné opatrenia a znižovanie miezd (konkurencieschopnosť je považovaná za „nákladovú konkurencieschopnosť“).
V druhý deň tréningu vystúpil predseda maďarských odborov SZEF Csaba Csóti. Svoju prezentáciu začal vyhlásením, že rokovania o mzdách sú vždy založené na hospodárskom raste, zdá sa však, že v Maďarsku sa mzdový rozdiel zväčšuje, najmä vo verejnom sektore. Štát ako zamestnávateľ vždy slúži ako príklad v rámci krajiny. Ak teda štát zaobchádza s pracovníkmi zle, bude sa s hospodárskymi subjektmi zaobchádzať rovnako zle. Ďalej uviedol, že mzdy sú vždy politickou otázkou, ktorá je silne ovplyvnená rozsiahlym štátnym aparátom. Zdôraznil tiež význam partnerstiev medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi a indexáciu miezd pri zvyšovaní minimálnej mzdy.
Mzdové spojenectvo by sa malo snažiť o konvergenciu miezd smerom nahor prostredníctvom spoločných makroekonomických politík a politík trhu práce, ktoré podporia prvky produktivity nesúvisiace s prácou. Dôležité sú napríklad tieto kroky:
- Posilnenie produktivity: Nárast produktivity by mal byť dôsledkom investícií do infraštruktúry, vzdelávania, odbornej prípravy, zdravia, výskumu a nie nevyhnutne do pracovnej flexibility a konkurencie súvisiacej s nákladmi na prácu. Navyše existujú dôkazy o tom, že efektívne kolektívne vyjednávanie vedúce k nárastu skutočných miezd spolu s nárastom produktivity ešte viac posilní produktivitu a neuškodí konkurencieschopnosti a tvorbe pracovných miest. Na druhej strane zníženie platov zvyčajne vedie k stagnácii produktivity.
- Investícia do ľudí: Berúc si príklad z krajín, ktoré zvyčajne majú lepšie výsledky, je potrebné dať ľuďom dostatočné zručnosti potrebné na pracovnom trhu. Mala by sa zlepšiť ponuka školení pre zamestnancov. Mladí ľudia by mali mať zabezpečenú vysokú úroveň vzdelávania a záruku kvalifikácie.
- Budovanie solidarity pre udržateľný rast prostredníctvom sociálneho dialógu: Sociálni partneri sú zásadnými aktérmi v procese reforiem. Zapojenie sociálnych partnerov do návrhu, načasovania a realizácie reforiem by malo byť včasné a zmysluplné. Sociálny dialóg, kolektívna organizácia a vyjednávanie sú taktiež kľúčovými prvkami riešenia výziev v podobe nových foriem práce.
Za KOZ SR sa seminára zúčastnili odborníci z Konfederácie odborových zväzov SR, Odborového zväzu justície v SR, Plynárenského odborového zväzu a Odborného zväzu potravinárov SR.
Účastníci sa zhodli, že „neuspokojivá mzdová konvergencia medzi novými členskými štátmi strednej Európy a jadrom EÚ podkopáva sociálnu súdržnosť v celej EÚ. S voľným tokom kapitálu, služieb a ľudí má pretrvávajúca vysoká mzdová priepasť nepriaznivé účinky na východe, aj na západe Európy. Výsledné sklamanie vedie k rastúcej popularite politických síl, ktoré spochybňujú základné hodnoty EÚ. Nedostatočná konvergencia miezd teda nie je len záležitosťou sociálnej nespravodlivosti pracovníkov na východe, poškodzuje trvalo udržateľný rast a ohrozuje budúcnosť Európy.“
Fotogaléria:
