Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová sa zúčastnila posledného Výkonného výboru Európskej odborovej konfederácie pred európskym kongresom

Výkonného výboru Európskej konfederácie odborových zväzov (EOK), ktorý zasadal v dňoch 30. – 31. marca 2023 na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), sa aktívne zúčastnila aj prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. V prvý deň stretnutia výbor diskutoval o májovom kongrese EOK, ktorý sa bude konať v Berlíne, vrátane kľúčových dokumentov, akými sú Berlínsky manifest a Charta hodnôt EOK.

Výkonný výbor EOK sa venoval aj niekoľkým dôležitým stanoviskám, napríklad: Iniciatíva sociálneho dialógu, Reforma správy ekonomických záležitostí, Stratégia odborových zväzov a taktika na porazenie krajnej pravice, Revízia koncepcie trhu s elektrinou v EÚ a budúcnosti sociálnej ochrany a Sociálny štát.

Pokiaľ ide o Iniciatívu sociálneho dialógu, výbor víta zameranie sa na sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie v súvislosti s riešením krízy životných nákladov a ekologických a digitálnych prechodov. Výbor zdôrazňuje význam európskeho odvetvového sociálneho dialógu, pričom vyzval Európsku komisiu, aby tomuto úsiliu poskytla plnú podporu. Na druhej strane návrhu Európskej komisie na reformu správy ekonomických záležitostí výbor vyčíta, že je nedostatočný a nezohľadňuje Európsky pilier sociálnych práv a ciele trvalo udržateľného rozvoja. Výkonný výbor EOK požaduje, aby reformovaný Pakt stability a rastu doplnil Európsky pakt pre zamestnanosť a investície, ktorý by zahŕňal revíziu sekundárnej legislatívy a ukončenie fiškálneho paktu. Výbor zdôraznil potrebu ekonomického a sociálneho riadenia, ktoré prináša plnú zamestnanosť, zlepšenie pracovných a životných podmienok a environmentálne obmedzenia.

V návrhu Komisie na odporúčanie Rady sa členským štátom odporúča:

  • V súlade s vnútroštátnou praxou zaručiť konzultácie so sociálnymi partnermi pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík;
  • Obrátiť pozornosť sociálnych partnerov na nové či atypické formy zamestnania a podnecovať ich k rozsiahlej propagácii výhod sociálneho dialógu a každej z dohodnutých kolektívnych zmlúv;
  • Umožniť zvýšenie potenciálu zamestnaneckých a zamestnávateľských združení, napríklad zaručením prístupu k relevantným informáciám a zaistením podpory od národných vlád.

Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová v tejto súvislosti uviedla: „Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú základom riešenia krízy životných nákladov a ekologických a digitálnych prechodov, preto návrh reformy správy ekonomických záležitostí je nedostatočný a nezohľadňuje Európsky pilier sociálnych práv a ciele trvalo udržateľného rozvoja. Je potrebný dlhodobý a holistický prístup, aby sa uprednostnilo kolektívne vyjednávanie, investície do kvalitných pracovných miest a prístup k základným službám a sociálnej ochrane pre pracovníkov.“

S cieľom riešiť vzostup krajne pravicových hnutí Výkonný výbor EOK oznámil plány na posilnenie svojich opatrení proti nim na obdobie rokov 2023 až 2024. Výbor navrhuje deväť opatrení vrátane mapovania vplyvu krajnej pravice. EOK tiež plánuje vytvoriť spojenectvá spolu so zamestnávateľmi, výskumnými sieťami, akademikmi a občianskou spoločnosťou, a to s cieľom vybudovať spoločný front proti krajne pravicovým myšlienkam.

V zmysle Revízie koncepcie trhu s elektrinou v EÚ Výkonný výbor EOK vyzýva na reformu energetickej politiky EÚ s cieľom vyriešiť cenovú krízu energií. Výbor navrhuje štrukturálnu reformu trhu s elektrickou energiou, investovanie veľkého množstva peňazí do výroby čistej energie a energetickej účinnosti a kontrolu špekulácií na finančných trhoch. Výbor tiež navrhuje preskúmať možnosť zabezpečenia minimálnej úrovne energie pre občanov s cieľom odstrániť energetickú chudobu a zabezpečiť cenovú predvídateľnosť pre spoločnosti.

Výkonný výbor EOK prerokoval aj mnoho ďalších stanovísk, ktoré sa venovali mnohým dôležitým otázkam týkajúcich sa pracovníkov a ich práv v Európskej únii. Stanoviská výboru preukazujú oddanosť sociálnemu dialógu, kolektívnemu vyjednávaniu a sociálnej ochrane, ako aj záujem o krajne pravicové hnutia, energetickú politiku a trh práce.

POSILŇUJEME HLAS ODBOROV STREDNEJ EURÓPE

O súčasných problémoch v odborovom hnutí na Slovensku, spoločenskej, ekonomickej i politickej situácii som diskutovala s kolegami a kolegyňami z odborových centrál tvoriacich neformálnu sieť odborových organizácií strednej Európy (Slovensko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Srbsko). Dohodli sme sa, že smerom k Európskej odborovej konfederácii budeme viac koordinovať svoje kroky a postoje, čím umocníme hlas odborov strednej Európy. Pri dnešnej diskusii som vypichla aktuálne problémy na Slovensku, stav životnej úrovne, situáciu v kolektívnom vyjednávaní, legislatívny proces (či skôr chaos), blížiace sa parlamentné voľby a stratégiu odborov smerom k ponuke politických strán. O prenasledovaní predstaviteľov odborov v niektorých firmách, o dnešnom proteste ZO OZ KOVO DS Beluša, o snahách podkopávať kolektívne vyjednávanie niektorých zamestnávateľov, o útokoch na odbory som osobne informovala aj nastupujúceho predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Olivera Röpke a šéfa rakúskych odborov Wolfganga Katziana (na obrázku so mnou).

So značným obdivom k rakúskemu modelu kolektívneho vyjednávania so silnými sektorovými kolektívnymi zmluvami pokrývajúcimi viac ako 90 percent zamestnancov diskutujeme aj o tom, ako posilniť sociálny dialóg v našich krajinách. Rakúsky model nastavuje minimálnu úroveň odmeňovania v krajine (tento rok nechcú podliezť 2 000 eur) a ďalšie vyjednávanie je postavené na jednotlivých sektoroch, ktoré pri odmeňovaní nemôžu ísť pod celonárodnú úroveň. Legislatíva v podstate nastavuje povinnosť zamestnávateľov kolektívne vyjednávať. Toto môže byť inšpiráciou pri nastavení žiadúceho Akčného plánu na Slovensku, ako dosiahnuť 80% pokrytie kolektívnymi zmluvami, ktoré nám nariaďuje európska smernica o spravodlivých minimálnych mzdách.

S viacerými predstaviteľmi odborových centrál v našom regióne sme identifikovali takmer rovnaké problémy súvisiace s trhom práce a kvalifikovanou pracovnou silou. Napíšem to veľmi jednoducho: dlhodobá politika nízkych miezd a nízkej ochrany zamestnancov doslova vyhnala kvalifikovanú pracovnú silu z našich trhov práce. Pamätáme si ešte časy, kedy jednou z prezentovaných výhod a lákadiel pre potenciálnych zahraničných investorov bola lacná pracovná sila a slabá pracovno-právna legislatíva. Teraz sa však karta obracia: potenciálni investori sa pýtajú na úroveň kolektívneho vyjednávania a odmeňovania, ktoré by mali byť nástrojom udržania kvalifikovanej pracovnej sily. Zároveň však musíme hľadať stratégie, ako integrovať a organizovať pracujúcich prichádzajúcich na náš trh práce z iných krajín. Lebo, zdá sa, mnoho sektorov je na nich odkázaných už teraz.

Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová