Tohtoročná výročná konferencia NETLEX (sieť odborových právnych expertov Európskej odborovej konfederácie, usilujúca sa budovať kapacity EOK a jej členských organizácií v oblasti európskeho sociálneho a hospodárskeho práva) sa konala 9.-10. novembra 2023 v Bratislave. Spoluorganizovali ju EOK a KOZ SR so zameraním na širší región východnej Európy.
Oba dni boli príležitosťou na diskusiu o účinnosti legislatívy EÚ v súvislosti s presadzovaním práv pracovníkov, o kontrole nelegálnej práce, ako aj o využívaní mechanizmov na podávanie sťažností a iných nástrojov poskytovaných Európskym orgánom práce a Radou Európy. Dnes je jednou z priorít aj potreba reagovať na aktuálnu situáciu ohľadom migrácie, a to nielen zmenou európskej legislatívy, ale aj posilnením kapacít a právomocí inšpektorátov práce. Konferencia sa zamerala aj na tému spravodlivého odmeňovania pracovníkov a na priority odborov v súvislosti s eurovoľbami v roku 2024.
Z pohľadu slovenských pracujúcich bude v nasledujúcich mesiacoch dôležité prijímanie, alebo už transpozícia niekoľkých kľúčových smerníc majúcich zásadný dosah na svet práce. Jednou z nich je smernica o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, ktorá cieli zabezpečiť osobám pracujúcim pre digitálne platformy priznať právne postavenie v zamestnaní, ktoré zodpovedá ich skutočným pracovným podmienkam, a tým ich dostať pod riadnu pracovno-právnu a sociálnu ochranu.
V súvislosti s eurovoľbami je dôležité aj z pozície odborov zdôrazňovať a vysvetľovať dôležitosť európskeho spoločenstva pre jednotlivé členské štáty a ich obyvateľov. Je mnoho benefitov, ktoré prináša členstvo v EÚ slovenským občanom, ale najväčším je jej sociálny rozmer, ktorý sa následne musí pretaviť aj do národného kontextu. Mnohým obyvateľom častokrát uniká fakt, že množstvo opatrení v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti máme v slovenskej legislatíve práve vďaka tej európskej.
Konferenciu spolu so zástupkyňou generálnej tajomníčky EOK Isabelle Schömann a Cosminom Boiangiu, výkonným riaditeľom Európskeho orgánu práce (European Labour Authority) otvorila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Ako je to s právami zamestnancov v zahraničí, ale aj na Slovensku?
Na túto zásadnú otázku hľadali odpovede viacerí právni experti z rôznych krajín Európy hneď v prvý deň konferencie. Ako ovplyvňuje európska legislatíva národnú, a to najmä v oblasti pracovného práva, zamestnaneckého prostredia, spravodlivých pracovných podmienok, či odmeňovania zamestnancov a akú úlohu v tomto smere zohrávajú odbory – bolo predmetom viacerých panelových diskusií.
Odborníci sa venovali aj témam, ktoré sú v rámci pracovného prostredia pálčivé, resp. vyžadujú si už nejaký čas väčšiu pozornosť a zároveň urýchlené riešenia. Hovoríme napr. o migrácii, zamestnávaní ľudí z tretích krajín, či sezónnych pracovníkoch. Problémom je aj nedostatok inšpektorov a inšpektoriek práce, pričom práve ich dostatočné zastúpenie a rozšírenie ich kompetencií je dôležitým aspektom pri odhaľovaní porušovania práv zamestnancov.
Aktuálne sa experti z rôznych organizácií, ktoré sa zaoberajú zamestnaneckým prostredím, pracovnými podmienkami a právami zamestnancov, venujú migrácii, nelegálnej práci i problémom, ktoré vznikajú u pracovníkoch z tretích krajín. Príkladom je Európsky úrad práce (ELA), ktorý má svoje zázemie aj na Slovensku. Ten sa zameriava najmä na tzv. čiernu prácu, pracovnú mobilitu a na to, aby sa práva zamestnancov presadzovali spravodlivo a účinne. Na druhej strane zástupcovia ELA uviedli, že nemajú také možnosti, aby niektoré prípady, doslova, vyšetrovali. Aj ich právomoci sú oklieštené.
Nezastupiteľné postavenie však majú práve zástupcovia zamestnancov. Ich úlohou je presadzovanie práv zamestnancov, kolektívne vyjednávanie, snaha o spravodlivé odmeňovanie v jednotlivých odvetviach a v neposlednom rade komplexná podpora pracujúcich. „Dôležitá otázka je, aká bude pozícia odborov, ich prístup a sila pri presadzovaní záujmov pracujúcich v turbulentných časoch zmien. Ak sa odbory majú stať dôležitými aktérmi pri tvorbe a adaptácii verejných politík, je dôležité, aby ich predstavitelia i členovia rozumeli, prečo je ekonomická, hospodárska, digitálna a spoločenská tranzícia nevyhnutná, čo prinesie a ako k nej pristúpiť,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Revízia smernice o vysielaní pracovníkov v praxi
Druhý deň výročnej konferencii NETLEX patrilo diskusii o revízii a implementácii európskej smernice o vysielaní pracovníkov. Aká je realizačná prax na Slovensku a v Rakúsku predstavili viceprezident KOZ SR František Gajdoš a Walter Gagawczuk, odborník na pracovné právo z Rakúskej robotníckej komory.
„Voľný pohyb služieb“ konkrétne znamená, že spoločnosti môžu poskytovať služby v inom členskom štáte bez toho, aby v ňom museli mať sídlo. Na tento účel musia do iného členského štátu vyslať svojich zamestnancov, ktorí budú dané úlohy vykonávať. Preto je v záujme bezproblémového fungovania jednotného trhu potrebná regulácia pracovných podmienok, ktoré sa uplatňujú na uvedených pracovníkov.
Problematika revízie smernice o vysielaní pracovníkov je diskutovanou témou v Európe, ale rovnako aj na Slovensku. Revízia smernice má pomôcť jednak zamestnávateľom z vyspelejších krajín k uplatňovaniu jednotných pravidiel na ich národnom trhu a predísť nekalej súťaži, zároveň pomôže zamestnancom z „rozvojových“ východných krajín, aby boli rovnocennými pracovníkmi a neslúžili ako nástroj konkurenčnej výhody. Panelisti vo svojich vystúpeniach hľadali odpovede na otázku, či a ako smernica o vysielaní pracovníkov pomáha pracovníkom.
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018 sa menila smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Členské štáty mali povinnosť prijať a uverejniť do 30. júla 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Slovensko transponovalo túto smernicu prostredníctvom novely Zákonníka práce. Ďalšia zmena v súvislosti so smernicou bola predložená ministerstvom práce do medzirezortného pripomienkového konania v júli tohto roka. V rámci tejto revízie KOZ SR trvala najmä na tom, aby dodávateľ služby bol povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, nie v rozsahu minimálnej mzdy, ale minimálnych mzdových nárokov. Finálne znenie zapracovania pripomienok a vytvorenie súladu so smernicou ešte neboli prijaté.
V súvislosti s implementáciou smernice možno uviesť, že jej legislatívne uchopenie je dostatočné, ale v našich podmienkach je problematický širší kontext. Zamestnanci vyslaní k nám sú často v pozícii cudzincov s kultúrnymi a jazykovými bariérami. Častokrát sú slabo informovaní o pracovnom prostredí, čo v prípade, že nastane problémová situácia spôsobí, že sa nevedia domôcť svojich práv. V prípade pracovno-právnych vzťahov sú zahraniční pracovníci v rovnakom postavení, ako domáci a odbory tento postoj presadzujú, najmä v kontexte zabránenia sociálnemu dampingu.
Priority odborov v súvislosti s eurovoľbami v roku 2024
Ďalšou, a nemenej dôležitou, témou druhého dňa výročnej konferencie boli priority odborov v súvislosti s eurovoľbami. Vo vystúpeniach panelistov zaznievalo, že európske voľby sú nielen pre odbory príležitosťou na poskytnutie nových impulzov pre európsku politiku. Po kovidovej, energetickej a bezpečnostnej kríze sa otázky sociálno-ekologickej transformácie, klimatických zmien a rastúcej globálnej systémovej konkurencie Európy stávajú oveľa aktuálnejšími a predstavujú pre Európu obrovské výzvy. Demokratické deficity v členských štátoch, sociálne rozdiely a pravicový extrémizmus ohrozujú základné hodnoty Európskej únie a posilňujú nacionalistické tendencie.
Panelisti sa zhodli na to, že odbory sú tou entitou, od ktorej musí dôrazne zanieť, že EÚ musí byť jednotnejšia a schopnejšia konať, aby bola schopná primerane reagovať na vnútorné a vonkajšie výzvy. Ochrana zamestnancov a ich záujmov je pre úspešnú Európsku úniu kľúčová.
Európska únia musí byť odolná voči kríze, aby mohla lepšie chrániť svojich občanov pred nezamestnanosťou a chudobou a ponúknuť im perspektívy. Práca musí byť spravodlivo odmeňovaná a pracovné podmienky musia byť bezpečné a priaznivé pre život všetkých.
To sa dá dosiahnuť len vtedy, ak budú môcť pracovníci všade v Európe rozhodovať o svojich pracovných podmienkach v podnikoch a na pracoviskách a ak sa odstráni nerovnováha, ktorá v Európe existuje v prospech hospodárskych slobôd a na úkor práv pracovníkov.
