Správa: Čo všetko môže byť predmetom dohody o sporných nárokoch?
Odpoveď: Zákonník práce v § 32 upravuje inštitút dohody o sporných nárokoch, ktorá je samostatným pomenovaným zmluvným typom v oblasti pracovného práva.
Nárok je sporný v prípade, ak účastníci majú rozdielne názory na obsah nároku. Predmetom spornosti tak môže byť najmä to, čo má byť plnené, v akom rozsahu, v akom čase, prípadne aj na akom mieste. Sporné nároky pritom môžu vyplývať nielen zo všeobecne záväzného právneho predpisu (spravidla zákona), ale aj z kolektívnej zmluvy alebo z pracovnej zmluvy. Zdrojom sporných nárokov môže byť aj kogentná právna úprava.
Význam dohody o sporných nárokoch je v tom, že má za cieľ odstrániť skutkovú a právnu spornosť nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom bez toho, aby táto spornosť vyústila do právneho sporu, t. j. aby z tejto spornosti vznikol právny spor. Predmet dohody o sporných nárokoch sa nemusí dotýkať celého nároku, ale sa môže vzťahovať len na časť nároku. Dohoda spôsobuje zánik pôvodného nároku na základe dohody účastníkov, v dôsledku ktorej pôvodný záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok určený dohodou. Dohodou o sporných nárokoch uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa tak pôvodné nároky rušia a nahrádzajú sa novými nárokmi.
Obsah dohody o sporných nárokoch Zákonník práce presne nekonkretizuje. Dohoda o sporných nárokoch by mala ako každá zmluva obsahovať presné identifikovanie zmluvných strán (účastníkov), určenie nároku, ktorý je sporný, a vymedzenie práv a povinností, ktoré majú medzi účastníkmi platiť namiesto doterajších nárokov alebo nárokov, ktoré sú sporné. Dohoda o sporných nárokoch sa môže z vecnej stránky dotýkať len niektorých práv a povinností, ktoré sú medzi účastníkmi sporné.
Dohodu o sporných nárokoch je nutné posudzovať odlišne od dohody, predmetom ktorej je uznanie povinnosti zamestnanca nahradiť škodu. Dojednanie dohody o sporných nárokoch prichádza do úvahy aj v prípade, ak ide o práva, ktoré boli premlčané. Platí teda, že predmetom dohody o sporných nárokoch môže byť nárok aj vtedy, ak je už premlčaný. Jej uzavretie nie je možné v prípade preklúzie.
Z hľadiska svojich právnych účinkov dohoda o sporných nárokoch spôsobuje, že doterajší právny nárok, resp. nároky zanikajú a vznikne nový, resp. nové nároky, v dôsledku čoho začína plynúť aj nová premlčacia lehota na uplatnenie práva, a to odo dňa, keď podľa dohody mohlo byť právo uplatnené prvýkrát. Dohodu o sporných nárokoch si nemožno zamieňať s dohodou o náhrade škody, pretože pri dohode o náhrade škody nárok účastníka nie je sporný.
Taká forma uzavretia dohody o sporných nárokoch, ktorá by bola v rozpore so zákonom, by obchádzala zákon alebo by bola v rozpore s dobrými mravmi, by bola neplatná (napr. vzdanie sa práva vopred niektorou zo zmluvných strán, účastníkov tejto dohody).
Pre kontraktáciu dohody o sporných nárokoch platia ustanovenia o právnych úkonoch. Z formálno-právnej stránky to znamená, že nedodržanie písomnej formy dohody o sporných nárokoch spôsobuje jej neplatnosť.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
