Odpoveď: V rámci podnetov adresovaných Klientskému centru odborov sa vo veľkej miere zaoberáme podnetmi poukazujúcimi na porušovanie platných právnych predpisov zo strany zamestnávateľov. Nedodržiavanie legislatívy sa netýka iba nevyplatenia miezd alebo vyplatenia miezd v sume nižšej ako určuje osobitný právny predpis, ale porušovanie zákonov sme zaznamenali aj v ďalších oblastiach ako napr. skončenie pracovného pomeru v rozpore so Zákonníkom práce, nevyplatenie mzdových zvýhodnení za prácu nadčas a za prácu v noci, zníženie alebo odobratie osobného príplatku, neevidovanie pracovného času, nariaďovanie práce nadčas nad rozsah stanovený Zákonníkom práce, nesprávny výpočet nároku na dovolenku, alebo opätovné uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú. Hoci nie vo všetkých prípadoch sa jednalo zo strany zamestnávateľa o konanie s cieľom poškodiť zamestnanca, pre dosiahnutie nápravy je dôležité aby zamestnanec poznal svoje práva a aby svoje práva aj bránil. Aké má teda zamestnanec možnosti pri obrane svojich práv?
Zamestnanec by mal najskôr zamestnávateľa upozorniť na konkrétne porušovanie zákona a požiadať o nápravu vzniknutej situácie. V prípade, ak sa jedná o finančné plnenie, má zamestnanec právo žiadať o doplatenie aj za predchádzajúce obdobie a to až 3 roky spätne. Najjednoduchším riešením situácie je, ak zamestnávateľ svoju chybu napraví, so zamestnancom sa dohodne na riešení a následne si plní povinnosti v zmysle pracovnoprávnej legislatívy. Ale väčšina prípadov nekončí takto idylicky. V prípade ak zamestnávateľ trvá na svojom postoji a pokračuje v nedodržiavaní zákonov, má zamestnanec možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce alebo na príslušný súd. V oboch prípadoch je dôležité aby dotknutý zamestnanec vedel svoje tvrdenia preukázať, teda aby mal k dispozícii dôkazy preukazujúce konanie zamestnávateľa, ktorým porušuje zákon.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v prípade, ak sa obrátite s podnetom na vykonanie kontroly na inšpektorát práce, môžete tak urobiť bezplatne, a to aj elektronickou cestou (link: https://www.ip.gov.sk/podat-podnet-na-vykonanie-kontroly/), pričom v rámci podnetu je potrebné uviesť akej veci sa týka, teda čo podľa vášho názoru zamestnávateľ porušuje a voči komu podnet smeruje. Takýto podnet môže aj bývalý zamestnanec najneskôr do 2 mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru. Na základe podaného podnetu príslušný inšpektorát práce zaháji inšpekciu práce u zamestnávateľa. Výsledkom preskúmania podnetu, bude skonštatovanie o porušení resp. neporušení pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa. V prípade, ak inšpektorát práce zistí nedostatky, alebo porušenie pracovnoprávnych predpisov, nariadi zamestnávateľovi zistené nedostatky odstrániť a zároveň určí lehotu, v ktorej majú byť zistené nedostatky odstránené. Tiež môže zamestnávateľovi uložiť pokutu. Zamestnanec obdrží od inšpektorátu práce odpoveď s výsledkom vykonanej inšpekcie práce. Avšak ani vykonanie inšpekcie práce u zamestnávateľa nemusí zamestnancovi zaručiť nápravu. Ak zamestnávateľ aj napriek výsledku inšpekcie práce dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uloženú inšpektorátom práce, je potrebné, aby zamestnanec uplatnil svoje nároky súdnou cestou.
Ďalšou z vyššie uvedených možností obrany zamestnanca je obrátiť sa so svojím nárokom na príslušný súd. V tomto prípade je vhodné sa na zamestnávateľa obrátiť s predžalobnou výzvou, ktorou zamestnávateľa vyzvete na splnenie jeho povinností a stanovíte lehotu na nápravu. Ak k náprave v určenej lehote nedôjde nezostáva vám iná možnosť, ako podať žalobu na príslušný súd. V tomto prípade považuje za dôležité upozorniť, že v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je nevyhnutné podať žalobu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť. Tiež je dôležité vedieť, že v prípade súdneho konania je potrebné, aby žalobca, teda zamestnanec, ktorý sa obracia na súd, uhradil súdny poplatok, v opačnom prípade súd nezačne konanie. Výsledkom súdneho konania je právoplatné rozhodnutie, ktorým konajúci súd rozhodne o doručenom návrhu.
Ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, považujeme za dôležité uviesť, že nevyplatenie mzdy je trestným činom a zamestnanec môže v tomto prípade podať trestné oznámenie. Podľa § 124 Trestného zákona, „kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“. O trestný čin sa jedná, len ak v čase vyplatenia mzdy mal zamestnávateľ na účte prostriedky na výplatu, ktoré neboli nevyhnutne potrebné na základnú prevádzku spoločnosti. Trestný poriadok nestanovuje náležitosti, ktoré má trestné oznámenie obsahovať. Odporúčame v oznámení jasne opísať celý skutok, priložiť potrebné listiny, dôkazy. Trestné oznámenie možno podať na polícii alebo na prokuratúre písomne, ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak podáva trestné oznámenie zamestnanec, ktorému vznikla nevyplatením mzdy škoda, ako poškodený môže žiadať súd, aby mu priznal náhradu škody. Za podanie trestného oznámenia sa neplatí žiaden poplatok.
V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že právo každého zamestnanca na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky ako aj ochranu proti svojvoľnému prepusteniu je zakotvené priamo v Ústave SR. V zmysle čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, musí byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Je teda nepochybné, že žiadny zamestnávateľ nemôže konať svojvoľne a zneužívať svoje postavenie vo vzťahu k zamestnancom. V praxi môže nastať aj situácia, že zamestnanec, ktorý podá podnet na inšpekciu práce alebo sa obráti na súd sa stane pre zamestnávateľa nepohodlným a zamestnávateľ sa rozhodne, že s ním ukončí pracovný pomer. Aj v prípade skončenia pracovného pomeru však musí zamestnávateľ postupovať v súlade so Zákonníkom práce a nemôže ukončiť pracovný pomer svojvoľne. V tom prípade by sa mohlo jednať o neplatné skončenie pracovného pomeru a zamestnanec by bol úspešný v konaní pred súdom, v ktorom by sa domáhal svojich práv.
Na základe skúseností z praxe môžeme konštatovať, že k porušovaniu práv zamestnancov dochádza najmä u tých zamestnávateľov, kde sa zamestnanci nebránia, aktívne neupozorňujú na porušovanie Zákonníka práce a nežiadajú primeranú nápravu. Zároveň z realizovaných prieskumov vyplýva že mzdové a sociálne podmienky zamestnancov sú lepšie v podnikoch, kde pôsobia odbory. Proti nezákonným praktikám zamestnávateľov je potrebné sa brániť. Ako sme už uviedli vyššie, má zamestnanec možnosť obrátiť sa či už priamo na súd, podať podnet na príslušný inšpektorát práce, prípadne podať trestného oznámenie. Na základe našich skúseností Vám odporúčame, aby ste sa organizovali, pretože je nepochybné, že spoločne môžete dosiahnuť viac. Ak máte možnosť, pridajte sa k existujúcim odborom. Ak vo vašom podniku odbory nepôsobia, pokúste sa v spolupráci s odborovou organizáciou odbory založiť. Nízky počet zamestnancov u zamestnávateľa nie je prekážkou založenia odborovej organizácie na pracovisku. Podrobnejšie informácie o jednotlivých odborových zväzoch združených v Konfederácii odborových zväzov SR ako aj postup v prípade zakladania odborov môžete nájsť tu: https://www.kozsr.sk/koz-sr/odborove-zvazy/.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
