Otázka: Aké sú pracovnoprávne nároky a povinnosti zamestnanca pri lekárskych prehliadkach vo vzťahu k práci ?
Podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu, ktorého súčasťou je aj vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktorých zabezpečenie zamestnávateľovi ukladá § 30 v spojení s § 30e zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“).
Netreba zvlášť zdôrazňovať, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane nákladov spojených s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnanca (§ 6 ods. 11 zákona o BOZP a § 30e ods. 18 zákona a ochrane zdravia). Medzi tieto náklady patria aj náklady spojené s poskytovaním cestovných náhrad, a to z nasledovných zákonných dôvodov.
Na zabezpečenie vykonania lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci, je samozrejme nevyhnutná účasť zamestnancov. Aby účasť nezávisela len od ich dobrej vôle, je účasť na vykonaní lekárskej prehliadky definovaná ako zákonná povinnosť zamestnanca, ktorá mu vyplýva z pracovného pomeru (§ 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP), a ktorú zamestnanec plní na základe príkazu zamestnávateľa vydaného v súlade s právnymi predpismi, konkrétne v súlade so zákonom o BOZP a zákonom o ochrane zdravia. Nesplnenie povinnosti zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke vo vzťahu k práci je porušením pracovnej disciplíny, a to s pracovnoprávnymi dôsledkami, ktoré s tým môžu byť spojené.
To, že účasťou zamestnanca na vykonaní povinnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci dochádza k plneniu pracovných úloh, resp. k plneniu pracovných povinností, potvrdzuje aj znenie § 220 ods. 2 tretia veta Zákonníka práce, z ktorej vyplýva, že vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa, čo je aj prípad povinnej lekárskej prehliadky, vrátane cesty na miesto jej vykonania a späť, je súčasťou úkonov, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh. Zjednodušene povedané, ide tiež o výkon práce, a to na účely zodpovednostných vzťahov.
Je zrejmé, že samotné vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci sa realizuje buď v priestoroch (v objekte) zamestnávateľa, ktoré spravidla zodpovedá miestu výkonu práce zamestnancov, ktorí sa jej zúčastňujú alebo sa jej vykonanie realizuje mimo priestoru (objektu) zamestnávateľa.
Ak si zamestnanec plní pracovné povinnosti vyplývajúce pre neho z príkazu zamestnávateľa, obsahom ktorého je nespochybniteľne aj povinnosť dostaviť sa v určenom čase na miesto vykonania preventívnej prehliadky vrátane povinnosti podrobiť sa jej vykonaniu a miesto vykonania nie je totožné s miestom výkonu práce (s miestom jeho pravidelného pracoviska) vrátane cesty do tohto miesta a späť, ide o činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty (tzn. pracovná cesta), s vykonaním ktorej sú spojené cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Uvedené vyplýva jednoznačne z § 145 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady a náhrady iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
V súvislosti s realizáciou preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci je veľmi aktuálnou aj otázka, či sa túto prehliadka má realizovať v pracovnom čase alebo či môže byť nariadená aj v mimopracovnom čase.
Pri preventívnych lekárskych prehliadkach neplatí ten princíp, ktorý sa uplatňuje pri oboznamovaní a vzdelávaní zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že táto aktivita sa musí uskutočňovať výlučne v pracovnom čase.
Dáva tomu za pravdu aj fakt, že účasť na preventívnej lekárskej prehliadke na rozdiel od oboznamovania a vzdelávania zamestnanca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno, za ktoré patrí náhrada mzdy. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže nariadiť aj vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky aj na čas, keď zamestnanec nemá podľa rozvrhu pracovného času pracovať, tzn. na čas osobného voľna. Dôvodom tohto postupu môžu byť spravidla ordinačné hodiny lekárov pracovnej zdravotnej služby, ktoré zamestnávateľ nemusí vedieť ovplyvniť.
Z hľadiska odmeňovania treba upriamiť pozornosť v tejto súvislosti na znenie § 96b Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Je to dané tým, že účasť na preventívnej lekárskej prehliadke, keďže ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, výkonom nadčasovej práce a ani pracovnou pohotovosťou nie je, aj keď uskutočňuje mimo pracovného času, tzn. mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Z uvedeného vyplýva, že za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady a náhrada za stratu času, ak je dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak by účasť na preventívnej lekárskej prehliadke spadala do pracovného času, tzn. bola nariadená v rámci pracovnej zmeny, zamestnancovi by patrili cestovné náhrady a náhrada mzdy v sume priemerného hodinového zárobku v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
