Aké platia pravidlá pri súbehu zrážok zo mzdy na základe exekúcie a na základe dohody o zrážkach zo mzdy ?
V praxi sa bohužiaľ veľmi často stáva, že zamestnanec sa dostane do situácie, keď nie je schopný riadne a včas splácať svoje záväzky. Výsledkom toho celého je exekúcia, a to spravidla zrážkami zo mzdy. Nie je pritom vylúčené, že zamestnancovi sa pred samotnou exekúciou zo mzdy zráža aj ďalšia čiastka, a to na podklade uzavretej dohody o zrážke zo mzdy.
Je potrebné si uvedomiť, že ak je zamestnávateľovi doručený od exekútora exekučný príkaz zrážkou zo mzdy, ktorým bol nariadený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia, má výkon zrážok zo mzdy zamestnanca prednosť pred výkonom zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
V prípade tejto situácie neplatí princíp priority, podľa ktorého sa poradie zrážok zo mzdy spravuje dňom, v ktorom nastala skutočnosť, na podklade ktorej sa zrážky zo mzdy majú realizovať (touto skutočnosťou je spravidla deň uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ak ide o dohodu o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom – § 131 ods. 7 Zákonníka práce; ak ide o dohodu o zrážkach zo mzdy s inou právnickou alebo fyzickou osobou (iným veriteľom – napr. bankou), touto skutočnosťou je deň doručenia dohody o zrážkach zo mzdy – § 131 ods. 7 Zákonníka práce).
Ak by zamestnávateľovi bolo doručených viacero exekučných príkazov na výkon zrážok zo mzdy, tieto sa zaraďujú do poradia a zrážky sa prioritne vykonávajú pre tú exekúciu, v súvislosti s ktorou bol príkaz doručený platiteľovi mzdy ako prvý.
Postup, ktorý spočíva vo vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) podľa ustanovení § 551 Občianskeho Zákonníka, ktorá bola predložená zamestnávateľovi skôr ako doručený exekučný príkaz, ktorý zamestnávateľ následne zaradí do poradia, je postup, ktorý nemá oporu ani v ustanovení Zákonníka práce a ani v ustanoveniach Exekučného poriadku.
Platiteľ mzdy (zamestnávateľ) sa tak môže zbytočne vystaviť riziku poddlžníckej žaloby od veriteľa, ktorou je právo domáhať sa, aby mu platiteľ mzdy vyplatil všetko to, čo by inak vyplácal, ak by zrážky riadne vykonával na základe exekučného príkazu.
Je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie je tzv. judikovaná, to znamená, že je priznaná exekučným titulom (vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného správneho orgánu), pričom pohľadávka, ktorá je predmetom dohody o zrážkach má nižšiu silu, nakoľko (hoci je už aj splatná) judikovanou nie je. Preto nemôže mať prednosť, ak nastal súbeh výkonu zrážok mzdy z dôvodu exekúcie a výkonu zrážok z dôvodu uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy.
To, že neplatí princíp priority, ak počas výkonu zrážok zo mzdy vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy, je doručený príkaz od exekútora a tento má prednosť, vyplýva aj z ustanovení § 132 Zákonníka práce. Toto ustanovenie je rozdelené do viacerých odsekov, pričom prvé tri v podstate vymedzujú čo a v akom poradí sa zo mzdy zamestnanca zrazí. V prvom poradí sú to zrážky na dane ako aj poistné na príslušné poistenie, v druhom (odsek dva) sú to okrem iného aj sumy postihnuté výkonom rozhodnutia, ktorý bol nariadený súdnym alebo správnym orgánom – § 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Pod predmetné ustanovenie spadá výkon zrážok zo mzdy na základe exekúcie. Až v ďalšom poradí § 131 ods. 3 Zákonníka práce sa môžu vykonať ďalšie zrážky, a to na základe písomnej dohody zamestnávateľa so zamestnancom alebo na základe písomnej dohody medzi inou právnickou alebo fyzickou osobou (iný veriteľ) a zamestnancom uzavretej podľa ustanovení § 551 Občianskeho Zákonníka.
Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho Zákonníka, je povinnosť rešpektovať obmedzenie vyplývajúce z § 551 ods. 1 Občianskeho Zákonníka, podľa ktorého výška dohodnutých zrážok nemôže byť vyššia, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak nastane situácia, kedy je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody o zrážkach zo mzdy v prospech tretej osoby (iného veriteľa), a zároveň na splnenie dlhu ďalšiemu veriteľovi zamestnanca je povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe exekučného príkazu v zmysle Exekučného poriadku, v takomto prípade má vždy prednosť vykonávanie zrážok na základe exekučného príkazu, a to aj v prípade, ak bol exekučný príkaz doručený zamestnávateľovi neskôr ako mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. S poukazom na § 131 odsek 3 Zákonníka práce nastupuje povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy až po vykonaní zrážok na základe exekučného príkazu.
Rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 2022 mení v prospech dlžníkov, a to tak, že sa zvýšila tzv. nezraziteľná suma zo 100% na 140% životného minima platného ku dňu, ku ktorému sa zrážky vykonávajú. Nezraziteľná suma je zásadne nižšia (len 60% zo životného minima) ak ide o vymáhanie pohľadávky vyživného voči povinnej osobe, resp. 100% zo životného minima, ak ide o prednostnú pohľadávku, avšak nejde o pohľdávku na výživnom.
Nakoľko rozsah zrážok je rôzny v závislosti od toho, či ide o dlžníka, ktorý vyživuje alebo nevyživuje deti, resp. podľa toho aká pohľadávka sa uspokojuje, resp. či ide o dôchodcu, uvádzame rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia na nasledovnom vzorovom príklade (ide o exekúciu na sumu 1000 € z titulu nesplatenej pôžičky) a zamestnanec (nedôchodca) má súčasne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy s iným veriteľom (napr. bankou), na základe ktorej zamestnávateľ vykonáva zrážku zo mzdy v prospech banky v sume 100 € mesačne z dôvodu splácania spotrebného úveru čerpaného zamestnancom):
| Životné minimum v roku 2022 | 218.06 € |
| Nezraziteľná suma pre povinného – 140% ŽM | 305.28 € |
| Nezraziteľná suma na jednu vyživovanú osobu – 25% ŽM | 54.51 € |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia – trojnásobok základnej sumy | 915.84 € |
| Zamestnanec má čistú mzdu po odpočítaní daní a odvodov v príslušnom mesiaci | 900,00 € |
| Vyživuje | 1 dieťa |
| Suma, ktorá sa nezráža zo mzdy (nezratiteľná suma) | 359.79 € |
| Čistá mzda po odpočítaní nezraziteľnej sumy | 540.21 € |
| Zrážka bez obmedzenia v sume | 0.00 € |
| Čistá mzda po odpočítaní nezraziteľnej sumy a zrážky bez obmedzenia | 540.21 € |
| Čistá mzda po zaokrúhlení na sumu deliteľnú v eurocentoch troma | 540.21 € |
| 1/3 z 540.21 € sa môže použiť len na uspokojenie neprednostnej pohľadávky (napr. pohľadávka z požičky atď.) | 180.07 € |
| 2/3 z 540.21 € sa používa len na uspokojenie prednostných pohľadávok (napr. výživné), ak takéto pohľadávky nie sú, 2/3 sa nezráža zo mzdy | 180.07 € |
| 3/3 z 540.21 € sa nezráža a pripočítava sa k vyplácanej mzde zamestnanca | 180.07 € |
| Z dôvodu exekúcie sa má zamestnancovi zo mzdy zraziť maximálne | 180.07 € |
| Zostáva zraziť zo mzdy z dôvodu exekúcie v ďalších mesiacoch | 819.93 € |
| Zamestnancovi sa má vyplatiť | 719.93 € |
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nemôže vykonať zrážku zo mzdy na základe dohody o zrážke zo mzdy na sumu 100 Eur, pretože rozsah zrážok (100 Eur) by spolu so zrážkami z exekúcie (180.07 Eur) presahoval limit zrážok, ktoré môžu byť zrazené pri exekúcií, čo je v danom prípade (180.07 €), čo by bolo porušenie § 551 Občianskeho zákonníka. Súčasne týmto postupom by mohol dostať zamestnanca do existenčných problémov a rizika, že nebude môcť uspokojiť už ani len základné potreby seba a svojej rodiny.
Späť na úvodnú stránku "Často kladené otázky KCO"
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk a www.employment.gov.sk
