Z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (25.6.2018)

Na rokovaní HSR SR boli predložené a prerokované materiály, ktoré predkladali viacerí rezortní ministri. (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom.

Za pozornosť stojí materiál z dielne ministerstva hospodárstva Návrh stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý identifikuje opatrenia v kľúčových oblastiach. Ich realizácia povedie ku konkurencieschopnému a udržateľnému a zelenému hospodárskemu rastu s monitorovaním pokroku pri ich napĺňaní. Opatrenia uvedené v dokumente budú realizované formou akčných plánov v trojročných cykloch. V polovici obdobia, na ktoré sa dokument vzťahuje, sa počíta s prehodnotením stratégie a jej prípadnou adresnou úpravou na základe aktuálnych potrieb. KOZ SR, ako aj ostatní sociálni partneri, odporúčala návrh stratégie na ďalšie legislatívne konanie.

Minister práce predložil na rokovanie niekoľko materiálov, z ktorých dva sa týkali problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Správa o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2017 hodnotí stav ochrany práce a vývoj pracovnej úrazovosti v Slovenskej republike v roku 2017. Je zložená z poznatkov Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce a z informácií dozorných orgánov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rezortov zdravotníctva, hospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti a financií o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce v roku 2017. KOZ SR kladne hodnotí trvalú pozornosť zo strany NIP venovanú malým a stredným zamestnávateľským subjektom a samostatne zárobkovo činným osobám, u ktorých nie je úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci riešená tak systémovo, ako vo veľkých zamestnávateľských subjektoch. Negatívne však prijímame trend ostatných rokov nahrádzať kmeňových zamestnancov SZČO a dočasne pridelenými pracovníkmi z pracovných agentúr. Pritom počet SZČO, ktorých práca bola zaradená do 3. alebo 4. kategórie, je neadekvátne nízky a nezodpovedá reálnej skutočnosti.

Vyhodnotenie plnenia Stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2016 až 2020 a programu jej realizácie v roku 2017 je materiálom, ktorý sa predkladá na rokovanie vlády SR ako informatívny, bez jeho zaslania na medzirezortné pripomienkové konanie, nakoľko materiál má informačný charakter a obsahuje skutočnosti o plnení úloh stratégie BOZP v predchádzajúcom kalendárnom roku 2017. Nakoľko KOZ SR nebola zahrnutá do vyhodnocovania procesu stratégie, odporúčali sme doplniť odpočet úloh tohto materiálu o úlohy KOZ SR za rok 2017, ktoré sme v rámci svojej činnosti realizovali.

Správa o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2017 hodnotí stav ochrany práce a vývoj pracovnej úrazovosti v Slovenskej republike. Je zložená z poznatkov Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce a z informácií dozorných orgánov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rezortov zdravotníctva, hospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti a financií o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce v roku 2017. Obsahuje poznatky orgánov inšpekcie práce a dozorných orgánov nad dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci z oblasti pracovnoprávnych vzťahov vrátane mzdových predpisov, z kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce a tiež z dohľadu vykonávaného podľa osobitných predpisov, ktoré boli získané pri výkone dozoru v organizáciách v roku 2017. Poukazuje na nedostatky a navrhuje opatrenia na zlepšenie stavu ochrany práce v Slovenskej republike.

Ministerstvo práce každoročne pripravuje a predkladá Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Tak ako po predchádzajúce roky, možno na základe poskytnutých štatistických ukazovateľov vyhodnotiť, že situácia na Slovensku sa z roka na rok zlepšuje. Zásadný vplyv na to malo zníženie miery nezamestnanosti o 2,4 p. b. na úroveň 7,1 %. Aj keď ide o výrazné zlepšenie situácie, Slovensko dlhodobo patrí ku krajinám s vyššou mierou nezamestnanosti v rámci Európy. KOZ SR opätovne upozorňuje na znepokojujúcu štruktúru nezamestnanosti, kde najvyššie miery dosahujú mladí nezamestnaní, nezamestnaní nad 50 rokov a dlhodobo nezamestnaní.

Slovensko bolo jednou z krajín EU28, ktoré od roku 2014 zažívali defláciu. Miera inflácie v roku 2017 zaznamenala rast a dosiahla 1,3 %. Oproti roku 2016 vzrástli ceny o 1,8 p. b. Rast najvýraznejšie ovplyvnil medziročný nárast cien za potraviny a nealkoholické nápoje a v doprave.

Napriek medziročne sa zlepšujúcej sociálnej situácii SR, musí KOZ SR opätovne zdôrazniť nízku príjmovú hladinu, ktorá prehlbuje nerovnosti nielen medzi občanmi, ale hlavne v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. KOZ SR dlhodobo upozorňuje na nesúlad v slovenských príjmoch, v porovnaní s európskymi, a to najmä v kontexte slovenskej produktivity práce a kvalifikovanej pracovnej sily. Priemerné príjmy v SR dosahujú len jednu tretinu európskych príjmov.

V kontexte príjmových nerovností KOZ SR zdôrazňuje znevýhodňovanie žien v mzdovej otázke. Na Slovensku dlhodobo pretrváva trend nižšieho ohodnocovania žien oproti mužom. Aj keď „rola ženy“ sa v priebehu rokov menila a žena sa stala rovnocenným živiteľom rodiny, priemerná hrubá mesačná mzda žien predstavuje 77,9 % priemernej hrubej mesačnej mzdy mužov. Rodový mzdový rozdiel je 22,1 % a oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne narástol. Ženy navyše zastávajú prevažne jednoduchšie pracovné pozície, takmer jedna tretina žien pracuje v službách a v obchode. Významný počet žien pracuje na pozíciách špecialistov, avšak často v tradične prefeminizovaných odvetviach, ako je školstvo a zdravotníctvo, kde sú priemerné mzdy veľmi nízke. Naopak muži zarábajú výrazne viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve.

Stále pretrváva nerovnosť v prerozdelení bohatstva krajiny, kde zisky firiem tvoria väčšiu časť HDP na úkor miezd obyvateľstva. Rastom príjmovej hladiny obyvateľstva sa zabezpečí spravodlivé prerozdelenie bohatstva v krajine. KOZ SR je presvedčená, že základom pre budovanie lepšej sociálnej situácie obyvateľstva je tvorba dôstojných pracovných miest s adekvátnym ohodnotením pre každého.

Národná stratégia zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020, ktorá bola prijatá ako kľúčový dokument na zabezpečenie nadrezortnej spolupráce pri plnení úloh s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť a k naplneniu cieľa dosiahnuť do roku 2020 mieru zamestnanosti (20-64 rokov) na úrovni 72%. Ten si Slovenská republika stanovila v rámci Stratégie Európa 2020. Informácia o vyhodnotení plnenia Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 vrátane návrhu na jej aktualizáciu nadväzuje na zabezpečovanie plnenia úloh vyplývajúcich zo schválenej Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 a poskytuje aj vyhodnotenie plnenia úloh. Informácia, ktorá sa každoročne predkladá, je opätovne vypracovaná v období pozitívneho vývoja na trhu práce. Vzhľadom na charakter materiálu, KOZ SR vzala informáciu na vedomie, avšak verme, že naše pripomienky budú impulzom a inšpiráciou pri tvorbe strategických zmien v oblasti zamestnaneckého prostredia.

Všetky materiály ministerstva práce boli sociálnymi partnermi akceptované a posunuté na ďalšie legislatívne konanie, pričom predkladateľ akceptoval naše pripomienky.